Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvorí ho srdce, ktoré je centrálnym orgánom obehovej sústavy a krvné cievy (tepny, žily, vlásočnice), ktoré privádzajú a odvádzajú krv do/z jednotlivých orgánov.

Zdravé srdce je veľmi aktívny sval, ktorý pre svoju činnosť potrebuje dostatočnú zásobu krvi. To zaisťujú koronárne, čiže vencovité tepny, ktoré sa nachádzajú na povrchu srdca, vstupujú do srdcového svalu a zásobujú srdce krvou. Pre správnu činnosť srdca je preto potrebné udržať jeho cievy v dobrom stave. Rovnako je tomu v prípade ostatných ciev v tele. Ich dobrý stav je zárukou správnej činnosti všetkých orgánov.

Trvalá činnosť srdca vyžaduje stály a dostatočný prívod kyslíka a živín do srdcovej svaloviny a súčasne plynulé odvádzanie škodlivých látok. Preto má srdce vlastný krvný obeh. Sú to vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú priamo z aorty a svojimi vetvami privádzajú krv do vlásočníc, ktoré bohato pretkávajú srdcový sval.

Za minútu prečerpá srdce asi 5 l krvi. Toto množstvo krvi sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť. Zvýšenie môže nastať napríklad zrýchlením srdcovej činnosti pri svalovej práci. Pri nej stúpajú nároky na prekrvenie, prívod kyslíka a živín. Pri veľmi náročných telesných výkonoch sa môže zvýšiť minútový objem srdca až na 30, prípadne 40 l.

Choré srdce a cievy

Jednou z hlavných príčin ochorení srdca a ciev je ukladanie cholesterolu v stenách tepien, čo vedie k vytváraniu aterosklerotických plátov, k zúženiu a strate pružnosti ciev. Tento proces sa odborne nazýva ateroskleróza. Začína sa už v detstve a jeho intenzita a následky závisia predovšetkým od životosprávy. Proces upchávania ciev môže urýchliť strava s vysokým obsahom tuku, vysoký krvný tlak (hypertenzia), fajčenie, nedostatok telesnej aktivity a ochorenie na cukrovku. Ateroskleróza je príčinou číslo jeden vzniku srdcovo-cievnych ochorení.

Následkom zúženia tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou, znižuje sa zásobovanie kyslíkom a živinami, čo sa nazýva ischémia. Ak sú zúžené koronárne tepny, ktoré vyživujú srdce, preteká nimi nedostatočné množstvo krvi a môže dôjsť k ischemickej chorobe srdca.

Ischemická choroba srdca je jednou z hlavných príčin úmrtnosti vo vyspelých krajinách. Prejavy ischemickej choroby sú sprevádzané bolesťami v oblasti hrudníka najmä pri telesnom zaťažení alebo rozčúlení, ktoré môžu vystreľovať do ďalších častí tela. Bolesť v hrudi však nie je jedinou podmienkou určujúcou toto ochorenie. Niektoré formy sa neprejavujú bolesťou, a tak človek ani nemusí vedieť, že nejakým ochorením vôbec trpí. Pri jej vzniku sa uplatňuje viacero rizikových faktorov, najmä obezita a vysoká hladina cholesterolu v krvi. Medzi prejavy ischemickej choroby srdca patria najmä: arytmia (abnormálny rytmus srdca), angína pektoris (ktorá sa prejavuje pálivou, tlakovou až zvierajúcou bolesťou v hrudníku v trvaní od pár sekúnd až po niekoľko minút) a srdcový infarkt.

Srdcový infarkt je spôsobený uzavretím koronárnej tepny alebo jej vetvy. Uzavretie najčastejšie vzniká, keď nastane uvoľnenie / prasknutie plátu v zhrubnutej stene tepny a vytvorí sa krvná zrazenina. Príslušný úsek srdcovej svaloviny prestáva byť zásobovaný kyslíkom a živinami, tkanivo odumiera a miesto sa neskôr hojí jazvou. Ohlasuje sa pálivou bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá vystreľuje do ramena, ľavej paže, krku, dolnej čeľuste a často i do žalúdka a chrbta. Infarkt sa obyčajne objavuje vtedy, keď sa pri väčšej telesnej námahe alebo duševnej záťaži zvýši potreba zásobovania srdca kyslíkom, avšak môže vzniknúť aj náhle pri pocite plného zdravia, dokonca i v spánku. Rizikovými faktormi, ktoré ho môžu vyvolať, sú napríklad nesprávna výživa, ktorá obsahuje priveľa tukov, cukrov a soli, dlhotrvajúci stres, priveľa alkoholu, fajčenie či vysoký krvný tlak. Prekonanie infarktu závisí od umiestnenia ložiska infarktu, od jeho rozsahu, od veku a od celkového stavu organizmu.

Vysoký krvný tlak sa nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi. Problém je v tom, že ho môžeme mať aj dlhšiu dobu bez toho, aby sme pociťovali nejaké ťažkosti. Niekedy sa príznaky prejavia až vtedy, keď je už neskoro. Pravidelné kontroly u lekára sú jediným spôsobom, ako zistiť, či máme tlak v poriadku. Podľa štatistík má vysoký krvný tlak približne každý siedmy človek. Pretože môže byť podmienený aj dedične, každý by sa mal o svoj krvný tlak zaujímať. Vysoký tlak krvi vedie k tomu, že srdce musí silnejšie prečerpávať krv, aby ju udržalo v pohybe - najmä keď sú cievy zúžené. Spomenutá činnosť vedie navyše za istých podmienok k oslabeniu srdcového svalu, ktorý už potom nie je schopný udržiavať primerane fungujúci krvný obeh. Ku vzniku vysokého krvného tlaku prispieva veľa faktorov, akými sú napríklad nadváha, nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie, zlé stravovacie návyky, stres, nedostatok pohybu, niektoré ochorenia a vedľajšie účinky niektorých liekov.

V prípade, že mozog nie je zásobený dostatkom krvi, môže dochádzať k dočasným poruchám / obmedzeniam zraku, reči a pohybu. Ťažším ochorením je cievna mozgová príhoda (inak nazývaná mozgová porážka alebo mŕtvica). Cievna mozgová príhoda je pomerne často sa vyskytujúce cievne ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu buniek mozgu z dôvodu, že nedostávajú dostatočné množstvo krvi (tzv. ischémia), alebo dôjde ku krvácaniu z cievy do mozgu (tzv. hemoragia). Rizikovými faktormi vzniku cievnej mozgovej príhody sú niektoré ochorenia a faktory súvisiace so životným štýlom. Z ochorení sú to vysoký tlak krvi, ischemická choroba srdca, poruchy srdcového rytmu, zvýšené hladiny tukov v krvi, cukrovka, zúženia ciev zásobujúcich mozog.

Viac informácií

O rizikových faktoroch, ktoré ovplyvňujú nielen vysoký cholesterol, ale aj srdcovo-cievne ochorenia, si prečítate v časti Rizikové faktory. Ochoreniam srdca a obehovej sústavy rovnako ako zvýšenému cholesterolu sa dá predchádzať a takisto sa dajú liečiť. Dôležitá je predovšetkým správna životospráva a dostatok pohybu, prípadne vhodne zvolená liečba.

Chcete sa dozvedieť viac? Pozrite si časť Prevencia a liečba a Otázky a odpovede alebo sa spýtajte odborníka v časti Spýtajte sa lekára.