Ochorenia srdca a obehovej sústavy predstavujú celosvetový zdravotný problém s neustále stúpajúcim trendom. Podľa Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľov srdcovo-cievne ochorenia aj naďalej reprezentujú hlavnú príčinu úmrtnosti v členských štátoch EÚ. V Európe zomiera na kardiovaskulárne choroby každý rok až 2,4 milióna žien v porovnaní s 1,95 miliónom mužov. Na Slovensku sú srdcovo-cievne ochorenia príčinou takmer až 56% všetkých úmrtí.

Celosvetový problém

Srdcovo-cievne ochorenia sa spolu s cukrovkou, rakovinou a chronickými chorobami dýchacích orgánov na začiatku 21. storočia stali hlavným zdravotným problémom. Najprv sa zdalo, že sa to týka len vyspelých krajín, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku. Dnes je jasné, že je to celosvetový problém a vyspelé krajiny prijímajú globálne stratégie na ich zvládanie. Ostatní ich musia nasledovať, pretože epidemický charakter výskytu týchto ochorení má mimoriadne vážny dosah nielen na zdravie a dĺžku života obyvateľov, ale znamená aj vysokú ekonomickú a sociálnu záťaž. V každej krajine — aj u nás — treba robiť opatrenia, aby sa týmto chorobám v maximálnej miere predchádzalo, a ak už vzniknú, zabezpečiť účinnú liečbu, ktorá zabráni rozvoju komplikácií.

Žiaľ, situácia v Slovenskej republike je v oblasti kardiovaskulárnych ochorení značne nelichotivá. Úmrtnosť je evidentne vyššia nielen oproti susednej Českej republike, ale aj oproti Poľsku alebo Rakúsku. V úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia teda prekračujeme nielen európske, ale aj celosvetové štandardy, pričom alarmujúci je najmä výrazný posun vzniku týchto ochorení do mladších vekových kategórií.

Rizikové faktory

Moderný životný štýl podporuje vznik a rozvoj chorôb srdca a obehovej sústavy, pritom neraz sa u jedného človeka kombinuje niekoľko rizikových faktorov. Mnohé z nich sme schopní ovplyvniť: je to predovšetkým nezdravé stravovanie, alkohol, fajčenie, nedostatok pohybu, obezita, stres ako aj vysoký krvný tlak a hladina cholesterolu. Okrem toho má veľký vplyv aj životné prostredie, psychika, ale aj úroveň poznania a dodržiavania určitých zdraviu osožných, pripadne škodlivých návykov.

Medzi tie neovplyvniteľné rizikové faktory zase patria genetické predispozície, vek a pohlavie. Lekárska veda však pozná odpovede aj na také otázky, ako oddialiť vznik komplikácií či postup ochorenia, K jedným z najčastejších rizikových faktorov patri cholesterol, ktorý je predpokladom vzniku ochorení ako ischemická choroba srdca, srdcový infarkt, srdcové zlyhanie, cievna mozgová príhoda či ateroskleróza.

Vysoký krvný tlak

Vysoký krvný tlak sa nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi. Problém je v tom, že ho môžeme mať aj dlhšiu dobu, bez toho, aby sme pociťovali nejaké ťažkosti. Niekedy sa príznaky prejavia až vtedy, keď je už neskoro. Pravidelné kontroly u lekára sú jediným spôsobom, ako zistiť, či máme tlak v poriadku. Vysoký krvný tlak sa dnes bohužiaľ vyskytuje až príliš bežne. Podľa štatistík má vysoký krvný tlak približne každý siedmy človek. Pretože môže byť podmienený aj dedične, každý by sa mal o svoj krvný tlak zaujímať. Po veku 35 rokov sa odporúča nechať si kontrolovať tlak každé tri roky. Zároveň platí zásada, že na kontrolu nie je nikdy príliš neskoro. Vysoký tlak krvi vedie k tomu, že srdce musí silnejšie prečerpávať krv, aby ju udržalo v pohybe - najmä keď sú cievy zúžené. Spomenutá činnosť vedie naviac za istých podmienok k oslabeniu srdcového svalu, ktorý už potom nie je schopný udržiavať primerane fungujúci krvný obeh.

Ku vzniku vysokého krvného tlaku prispieva veľa faktorov, ako sú napríklad nadváha, nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie, zlé stravovacie návyky, stres, nedostatok pohybu a vedľajšie účinky niektorých liekov a chorôb.

Infarkt myokardu (srdcového svalu)

Uvoľnenie aterosklerotického plaku v cievnej stene a následné vytvorenie krvnej zrazeniny, ktorá upchá koronárnu artériu, je najčastejšou príčinou infarktu. Tento stav zastaví alebo zníži prívod krvi a kyslíka do niektorej časti srdcového svalu. Takto dochádza k poškodzovaniu srdcových buniek a mnohé z nich začínajú odumierať. Tento stav sa nazýva srdcový infarkt. Dostavuje sa náhle pri pocite plného zdravia. Ohlasuje sa rezavou a pálivou bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá vystreľuje do ramena, ľavej paže, krku, dolnej čeľuste a často i do žalúdka a chrbta. Pacient trpí silným pocitom strachu zo smrti, dostavujú sa dychové ťažkosti a známky srdcovej slabosti. Infarkt sa objavuje vtedy, keď sa pri väčšej telesnej námahe alebo duševnej záťaži zvýši potreba zásobovania srdca kyslíkom. Toto však z vyššie uvedených príčin zlyháva. Srdcový infarkt patrí medzi ochorenia, na rozvoji ktorých nesieme svoj diel zodpovednosti my sami. Rizikovými faktormi, ktoré ho môžu vyvolať, sú napríklad nesprávna výživa, ktorá obsahuje priveľa lukov, cukrov a soli, dlhotrvajúci stres, priveľa cigariet a alkoholu či vysoký krvný tlak.

Obezita

Obezita predstavuje prebytočné nahromadenie tukového tkaniva v organizme a je závažným chronickým ochorením. Vzniká vtedy, ak je príjem energie (potrava) väčší, než jej výdaj (práca). Obsah tuku v tele zdravých, neobéznych mužov má byť okolo 15-20, u žien 20-25%. Obezitu spôsobuje zvýšený príjem tukov ako aj sacharidov v našej potrave. Dnes obezita nemusí byť a veľmi často ani nie je prejavom vysokej životnej úrovne. Niektoré štúdie z vyspelých krajín hovoria práve o opaku. Obezitou sú tam postihnutí predovšetkým obyvatelia nižších ekonomických vrstiev, ktorí konzumujú v prebytku lacné sacharidy. U obéznych ľudí je väčšia pravdepodobnosť vzniku infarktu a mozgovej porážky, a to aj vtedy, keď nie sú prítomné ľahšie rizikové faktory. Obezita je nezdravá, pretože nadmerná hmotnosť zvyšuje námahu srdca, ovplyvňuje krvný tlak i hladinu cholesterolu v krvi a môže viesť k cukrovke.

Diabetes mellitus (cukrovka)

Diabetes mellitus je chronickým ochorením, ktoré je charakteristické zvýšenou hladinou glukózy v krvi, pretože telo neprodukuje inzulín (hormón regulujúci hladinu glukózy v krvi) alebo nevyužíva inzulín správnym spôsobom. Postihuje obe pohlavia, všetky vekové kategórie, rasy a etnické skupiny. Väčším problémom než sama cukrovka sú však jej komplikácie, ktoré postihujú hlavne oči, obličky, nervovú sústavu a obvodové cievy napr. na dolných končatinách. Vážnosť ochorenia je daná nezvratnosťou zmien, ktoré poškodzujú tkanivá a orgány. Pri cukrovke nejde iba o jednu chorobu, je to skupina chorôb s odlišnou príčinou, príznakmi, priebehom i liečbou. Rozoznávame štyri základné typy, z ktorých je v našich krajinách najčastejší diabetes 1. a 2. typu. Kým cukrovka 1. typu je podmienená najmä dedične, asi 90% z odhadovaných 171 miliónov ľudí vo svete s diabetom má cukrovku druhého typu. Tá sa považuje za chorobu starších obéznych ľudí a bohatých krajín. V roku 2000 bolo na Slovensku registrovaných 251 525 osôb s diabetom (typ 1 a 2 spolu).

Ateroskleróza

Na vzniku aterosklerózy sa podieľajú krvné lipidy (tuky), predovšetkým cholesterol. Cholesterol je látka podobná tuku, ktorý sa nachádza v živočíšnych tukoch a olejoch, v žlči, krvi, mozgovom tkanive, mlieku, vo vajcovom žĺtku, pečeni, obličkách a v nadobličkách. Väčšina cholesterolu v tele sa syntetizuje v pečeni, časť sa prijíma z potravy. Cholesterol je súčasťou žlčových kyselín a je dôležitý pri syntéze steroidných hormónov. Veľké množstvo cholesterolu sa tiež nachádza v bunkových membránach, kde je základným stavebným prvkom buniek. Bez cholesterolu však nemožno žiť, jeho vyššie hladiny zas majú za následky jeho ukladanie do cievnej steny, aterosklerózu, prípadne prasknutie a upchatie ciev krvnou zrazeninou — infarkt či mozgové cievne príhody.

Ischemická choroba srdca

Ischemická choroba srdca je jedným z hlavných faktorov úmrtnosti vo vyspelých priemyselných krajinách. V ostatných rokoch je predmetom zvýšeného záujmu odborníkov z oblasti preventívnej medicíny. O ischemickej chorobe srdca hovoríme vtedy, keď aterosklerózou poškodené vencovité tepny nestačia zabezpečiť dostatočné množstvo okysličenej krvi pre srdcový sval. Prejavy ischemickej choroby sú sprevádzané bolesťami v oblasti hrudníka najmä pri telesnom zaťažení. Pri jej vzniku sa uplatňuje viacero rizikových faktorov, najmä obezita a cholesterol. Jeho nadmerné množstvo sa ukladá na vnútorných stranách ciev a dochádza k ich kôrnateniu, čo je spojené s obmedzeným prietokom krvi.

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda (CMP) je pomerne často sa vyskytujúce cievne ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu buniek mozgu z dôvodu, že nedostávajú dostatočné množstvo krvi (tzv. ischémia), alebo dôjde ku krvácaniu z cievy do mozgu (tzv. hemoragia). Rizikovými faktormi jej vzniku sú ako niektoré ochorenia, tak aj faktory súvisiace so životným štýlom. Z ochorení sú to vysoký tlak krvi, ischemická choroba srdca, poruchy srdcového rytmu, zvýšené hladiny tukov v krvi, cukrovka, zúženie ciev zásobujúcich mozog.

Čísla a fakty

Tretinu úmrtí na celom svete v roku 2002 zapríčinili kardio-vaskulárne ochorenia.
Odhaduje sa, že v roku 2010 bude KVO v rozvojových krajinách na prvom mieste medzi príčinami úmrtí.
V Európe zomrie na KVO každú minútu 8 ľudí.
Väčšine KVO sadá predchádzať a možno ich dobre kontrolovať.
Na svete žije 600 miliónov ľudí s vysokým krvným tlakom, 3 milióny zomrú ročne na jeho priame následky, zo všetkých KVO na Slovensku ním trpí takmer 50 % ľudí.
Iba 50 % ľudí s vysokým krvným tlakom sa diagnostikuje.
Iba 50 % z diagnostikovaných sa lieči.
Iba 50 % z liečených je liečených správne.
Hyperlipoproteinémie sú liečené nedostatočne.
Nízke percento liečených pacientov dosahuje cieľové hodnoty cholesterolu.
Priemerná telesná hmotnosť sa zvyšuje.
Rastie telesná neaktivita.
Dokonca ani pacientom, ktorí prekonali akútny infarkt myokardu alebo iné ochorenie, sa podľa štatistík nedostáva kvalitnej a adekvátnej farmakoterapie.
Celkovo na Slovensku úmrtia na KVO predstavujú okolo 48 % u mužov a až 62 % u žien.
Najčastejšou príčinou úmrtí na srdcovo-cievne choroby na Slovensku je ischemická choroba srdca, na druhom mieste sú to úmrtia na cievne choroby mozgu, ktoré tvoria asi 20 %-ný podiel z úmrtí na KVO, na vysoký krvný tlak zomiera približne 10 % osôb.

Význam prevencie a možnosti liečby

Základom prevencie srdcovo-cievnych chorôb tvorí predovšetkým zdravý spôsob života. Všeobecne možno povedať, že primerané telesné zaťaženie pre osoby trpiace srdcovocievnymi chorobami vedie k zlepšeniu celkovej zdatnosti, zásobovania krvou, zvýšeniu celkového množstva krvi a hemoglobínu, tým aj ekonomizácii obehového ústrojenstva. V záujme ochrany a zlepšovania zdravia na celom svete treba klásť oveľa väčší dôraz na prevenciu aktuálnych príčin závažných ochorení - rizikových faktorov, ktoré ohrozujú zdravie. Avšak ak sa vyskytnú ďalšie rizikové faktory, ktoré nemôžeme sami ovplyvniť, potom je na mieste začať s farmakologickou liečbou.

Spoločnosť AstraZeneca je v oblasti výskumu, vývoja a predaja liekov na liečbu srdcovocievnych ochorení na poprednom mieste na svete. Vo svojom portfóliu má lieky na ovplyvnenie vysokého krvného tlaku a aj lieky na zníženie hladiny tukov a cholesterolu v krvi. Na liečbu kardiovaskulárnych ochorení sa používajú statíny, prevažne na znižovanie hladín cholesterolu. Tieto lieky účinkujú rôzne, spôsob ich užívania bude závisieť od individuálneho lipidového profilu. Rosuvastatín je v znižovaní „zlého” LDL cholesterolu výrazne účinnejší ako iné bežne dostupné statíny, užívané v tých istých či vyšších dávkach. Má okrem schopnosti brzdiť enzým, ktorý je zodpovedný za syntézu cholesterolu, taktiež schopnosť už pri nízkych dávkach zvyšovať hladinu „dobrého” HDL cholesterolu. Toto je dôležitá skutočnosť, pretože aj nízke hladiny HDL cholesterolu sa spájajú so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Cieľom spoločnosti AstraZeneca je zlepšiť informovanosť ľudí o tejto problematike a zdôrazniť dôležitosť prevencie, ako aj včasnej liečby vzniknutého ochorenia, ktorá sa opiera o správnu identifikáciu, redukciu a ideálne úplnú elimináciu daného ochorenia.